lenca

Dňa 23. a 24. októbra 2013 sa uskutočnil pod záštitou Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 2. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Súmrak médií. Ako študentka na tejto fakulte s odborom Masmediálnych štúdií som sa na tejto konferencii zúčastnila aj z dôvodu natáčania reportáže, ktorá bola súčasťou môjho hodnotenia na jednom z predmetov.

Konferencia sa odohrávala v dvoch sekciách – Médiá a umenie a Médiá a informačná spoločnosť, ktoré prebiehali v dvoch rôznych miestnostiach. Tému našej reportáže sme zamerali na sekciu Médiá a informačná spoločnosť, ktorá hľadá odpovede na fundamentálne a aktuálne otázky, týkajúce sa pragmatickej a sémantickej kondície súčasných médií.

Už samotný názov konferencie naznačuje jej tému. Súmrak médií si môžeme vyložiť ako postupne upadajúci systém informačných inštitúcií, ktorý sa môže prejavovať vo viacerých rovinách: jazykovej či obsahovej, ktorú môžeme nájsť napríklad v používaní nevhodných výrazov v médiách, využívaním zvierat vo filmovom priemysle, používaním skrytej reklamy či erotiky v mediálnom prostredí.

Prvá prednáška, ktorej sme sa zúčastnili bola o projekte Európske hlavné mesta kultúry Petra Germušku, ktorý pôsobí ako manažér pre regionálny rozvoj turizmu a evaluáciu v Košiciach. Keďže súčasťou našej účasti na konferencii bolo naše amatérske natáčanie, zopár prednášajúcich sme si odchytili a spravili krátke rozhovory. Petra Germušku sme sa pýtali, čo si myslí o tom, že nastáva takzvaný „súmrak médií“. Na našu otázku odpovedal, že si myslí opak, v oblasti médií vidí úsvit, a to aj vďaka projektu EHMK, ktorý priniesol do Košíc, metropoly východu, zaujímavé podujatia, ako je festival Biela noc, ktorá sa toho roku konala v Košiciach už po štvrtýkrát, alebo  podujatie Leto v parku, ktoré sa konalo v areáli zrekonštruovaných Kasární v Košiciach a počas celého leta prinášalo zaujímavý kultúrny program pre všetky vekové skupiny. Záujem o kultúru sa teda v povedomí nielen miestnych obyvateľov značne zvýšil.

Prednáška Andrey Klimkovej z katedry aplikovanej etiky o využívaní zvierat v médiách mňa osobne veľmi zaujala. Svoju prednášku nazvala Matrix médií a nevidené zviera. Už týmto názvom naznačila, že nemé tvory, ktoré žijú často krát v hrozných podmienkach a sú vykorisťované za účelom vysokých zárobkov v zábavnom priemysle, nikto nevidí. Smutné zákulisie nie je pre bežných divákov zaujímavé a pritom v sebe skrýva nepríjemnú realitu. Ako príklad uviedla napríklad veľmi dobre známy film Flipper, ktorého stvárnil nie jeden, ale dokopy tri delfíny, ktoré museli znášať ťažké podmienky sťahovania na miesto nakrúcania na Bahamy v malých drevených debničkách, o týchto skutočnostiach však vie len veľmi malé percento nadšených divákov aj kvôli tomu, že spôsob, akým je toto zviera vykreslené vo filme, prináša zdanie dokonalého šťastia zvieraťa.

Pani Klimková veľmi záživne a emotívne opisovala taktiež skreslený spôsob, akým sú v médiách znázorňované zvieratá, ich antropomorfizáciu a jej dopad na vnímanie súčasnej spoločnosti. Myšlienkou celého prednesu bol fakt, že človek je sebecký tyran, ktorý vykorisťuje bezbranné tvory, s ktorými zachádza ako s vecou, surovinou, pre dobrý zárobok, čo nám prezradila aj v našom rozhovore s ňou. „Pod pojmom zvierací herec sa skrýva mnoho utrpenia, život v zajatí, život v klietkach,“ vyjadrila sa. Rovnako však podotýka, že proti tomuto veľa urobili aj práve médiá. Na jednej strane sú to tieto inštitúcie, ktoré sú „zdrojom tohto zla“, na strane druhej sa dá bojovať proti tomuto opäť len médiami formou publikovania hrozivých údajov a štatistík v tejto oblasti. Aj toto je podľa nej súčasťou súmraku médií.

S výnimkou práve týchto zaujímavých prednášok však podľa môjho názoru mala konferencia nejednu chybu. Celý program prebiehal s časovým sklzom. V prvý deň hneď z rána bola prednášková sieň takmer plne obsadená divákmi, či už to boli profesori z univerzít, študenti alebo ostatní prednášajúci, v priebehu dňa však ostávalo po každej prestávke viac voľných sedadiel a študentov, ktorí tam neboli z dôvodu dobrovoľnej účasti na organizácii bol minimálny počet, a to nehovorím o nasledujúcom dni, kedy prednáškové miestnosti doslova dýchali prázdnotou. Vyzerá to tak, že o prednášky, konferencie a akékoľvek dobrovoľné podujatia, ktoré usporadúva Univerzita pre spestrenie obzoru študentov, jednoducho nie je záujem.

Aj ja som študentka, a popri škole mám mnoho iných povinností a preto je niekedy naozaj ťažké nájsť si čas pre dobrovoľné akcie mimo vyučovacieho plánu. Niekedy však môžem považovať čas venovaný takýmto podujatiam za stratený, a to sa mi potvrdilo čiastočne aj pri tejto konferencii.

Niektoré prednášky mi skoro vyrazili dych, bolo jasne vidno, že prednášajúci sa vo svojom odbore skutočne vyzná a na prednášku sa naozaj pripravil, a to nielen prezentáciou, ktorá dopĺňala hovorené slovo, ale aj o jej obsahovú úroveň. Príjemné vystupovanie, schopnosť zaujať a vtiahnuť poslucháča do stredu problému, áno, priznávam, nie každý to má v sebe. Z niektorých blokov, ktoré zahrňovali konferenciu som si však, popravde, neodniesla nič. Mnohí autori svojich prednášok hovorili nezaujato, priam únavne, jazykom, ktorému nie každý rozumie, takže niekedy som sa strácala v tom, čo vlastne „chcel básnik povedať“, so všetkou úctou. Navyše sa ukázalo, že nielen študenti sú tí, ktorí svoju prácu vedia „zbúchať cez prestávku“. A to hlavne na druhý deň konferencie sme sa mohli stretnúť s prípadmi, kedy prednášky hádzali dojem, že boli spísané počas výstupu kolegu.

Nuž čo, sme len ľudia, a nie vždy všetko vyjde tak, ako by sme si predstavovali. Práve takéto podujatia vedia podľa môjho názoru predstaviť úroveň celého fungovania na univerzite. Svojím spôsobom sklamali obe strany: študenti aj prednášajúci, čo sa odzrkadlilo na úrovni konferencie. Treba len dúfať, že budúcim ročníkom to bude o niečo lepšie.